|
|
Hydroizolácie |
Realizácia konkrétnej stavby si vyžaduje použitie najvhodnejšieho systému vodorovnej izolácie. Jednou z najúčinnejších metód je použitie mikroinjektážnej dodatočnej hydroizolácie. V starších domoch kde je nefunkčná alebo neexistujúca hydroizolácia je to často jediný vhodný spôsob, ktorý odstraňuje príčinu a nie len dôsledok, a ktorý pri správnej aplikácii nezhorší, naopak zlepší statické vlastnosti múrov a v konečnom dôsledku vysuší stavbu. Kvôli týmto prednostiam sme sa rozhodli realizovať vysušovanie stavieb práve touto technológiou.
Základná charakteristika mikroinjektáže: existuje jednoradová, plošná a cielená.
1.
Jednoradovú mikroinjektáž prevádzame v osovej vzdialenosti vrtov 10cm, priemer vŕtaného otvoru je cca 10mm. Ukončenie vrtu je 5cm od konca opačnej strany muriva. Vrty sa uzatvárajú spätnými ventilmi (paker, injektor). Tlakovým čerpadlom sa do muriva vtlačí potrebná dávka polyuretánovej živice, ktorá za prítomnosti vody zväčšuje svoj objem 9 až 25 násobne. Prienik látky je aj do trhlín menších než 0,1mm. Životnosť použitých látok je dlhšia než 100 rokov. Podľa typu a hrúbky muriva navrhneme typ impregnačného polyuretánu. Voľbu ovplyvňuje aj fyzikálny stav danej konštrukcie, ktorá býva ovplyvnená množstvom obsiahnutých solí, pevnosťou použitých mált resp. pojív.
2.
Plošná impregnačná mikroinjektáž sa používa hlavne v suterénoch starších objektov v zastavaných mestských častiach, kedy murivo vykazuje poškodenie vplyvom vtokovej a kapilárne vzlýnajúcej zemnej vlhkosti. Využitie je aj pri spevňovaní zoslabených betónových a kamenných konštrukcií. Vrty o priemere cca 10mm v počte 24ks/m2 sa prevádzajú do hĺbky 4/5 hrúbky muriva.
3.
Opravy vertikálnej izolácie suterénu vieme previesť cielenou mikroinjektážou bez pracného odkopania. Miesto vpravenia polyuretánovej živice je v tesnej blízkosti pred poškodenou izoláciou. Podmienkou použitia cielenej mikroinjektáže je prítomnosť pevnej poškodenej vrstvy. Po prevedení vrtov sa pakre osádzajú a napúšťajú postupne od spodného radu. Reakcia a zväčšovanie objemu polyuretánovej živice je pozorovaná vo vyššom rade, ktorý sa následne uzatvára ďalšími pakrami. Cielenou injektážou sa dajú opraviť aj poruchy podlahových izolácií. Dutiny – kaverny vzniknuté sadaním podložia pod podlahami, vyplňujeme a vysušíme polyuretánovými živicami s vyššou tvrdosťou. Fyzikálnomechanické vlastnosti nami používaných látok vieme pre konkrétny prípad vhodne upravovať.
Dlhodobé pôsobenie vody, ktoré do prevedenia dodatočnej izolácie vnikalo do muriva, spôsobuje jeho zasolenie. Chemické zloženie ako aj obsiahnuté množstvo solí je špecifické pre každú stavbu. Zostatkové soli spôsobujú deštrukciu omietok, viažu určitý podiel vody a nie je možné ich prekryť náterom alebo stierkou. Tieto poškodené časti omietok je potrebné odstrániť. Zostatkové soli uložené v mikropóroch stavebných materiálov aj keď v relatívne suchom stave sa správajú hygroskopicky voči meniacej sa atmosférickej vlhkosti ich okolia. Absorpciou molekúl vzdušnej vlhkosti skvapalňujú a naopak pri suchom okolitom vzduchu kryštalizujú. Použitie klasického postupu omietnutia, vyvolá v krátkom čase ich odtrhnutie v miestach presolenia. Z tohto dôvodu je potrebné použiť v miestach zvýšeného obsahu zostatkových solí v murive špecifický postup úprav povrchu.
Viditeľne poškodené, farebne nestále, odtrhnuté omietky obijeme cca 20cm nad viditeľnú hranicu. Murivo dočistíme oceľovou kefou a ostrým predmetom vyškriabeme časť murovanej malty.
Na očistený povrch použijeme pórovitú omietku. Dutinky v štruktúre týchto omietok vytvárajú priestor pre neustálu zmenu skupenstva zostatkových solí a umožňujú odparovanie zostatkovej vody sanovaného muriva. Pórovité omietky sa dnes dodávajú hotové pod názvom sanačné omietky alebo si ich zhotovíme pomocou prísad do mált. Pre rýchle a účelové zníženie vlhkosti a reguláciu vzduchu použijeme odsávač vzdušnej vlhkosti príslušne dimenzovaný pre daný objem obostavaného priestoru. Pre menšie stavby ako rodinné domy sú vhodné odsávacie jednotky mobilné.
|
Od základu po záhradu...
|
|
|
